Rozhovor: Martin Harich, krasavec, který hodně rád hraje v klipech

Účastník Česko Slovenské SuperStar 2, který se dostal do finálových kol, Martin Harich, si udělal čas na své fanoušky. Přečtěte si rozhovor, který pro MusicWeb.cz poskytl.

 

Jako malý jsi zpíval ve folklórním souboru. Jak na tyto začátky vzpomínáš?

Tak rôzne... Vždy ma bavilo skôr spievať. V tom som zastupoval všetkých mojich kamarátov. Pri tancoch som bol vždy úplne v zadu skrytý za všetkými a tam som sa knísal do rytmu (smích). Vždy mi bol bližší skôr prirodzený pohyb na pódiu. Na tancovanie som priveľké drevo.

 

Co pro Tebe znamená folklór dnes?

Začiatok toho všetkého pekného. Bol to v podstate môj prvý väčší kontakt s hudbou, keďže s folklórom som začal asi ako 4 ročný. V tej dobe ma to veľmi nefascinovalo, ale teraz si uvedomujem, že mi to pomohlo dať pevné základy a poskytlo začiatky speváckej techniky. Aj keď, samozrejme, spievanie ľudoviek je o niečom inom.

 

Sám ses na pódiu objevil v deseti letech na firemní akci. Jak ses k takovému kšeftu dostal?

Môj ocino je muzikant. V kapele hrá už vyše 20 rokov. Teraz už síce nie, ale bolo to práve s ním, keď som pred šiestimi rokmi prvý krát spieval mojim nezmutovaným vysokým hlasom z jeho kapelou. Pamätám si ten pocit. Myslím, že to nebol žiadny veľký výkon, ale bol som vo veku, kedy ľudia zatlieskajú chlapcovi už len za to, že sa postavil na pódium. To ma veľmi povzbudilo a takéto vystúpenia sa začali opakovať (smích). Samozrejme vždy iba za odmenu. Keď som dostal v škole dobrú známku, môhol som si ísť s ocinom zaspievať (smích). A prichádzali prvé skúsenosti, ktoré sú na tomto všetkom asi tým najdôležitejším.

 


Proč ses chopil zrovna kytary? Čím Tě přitahuje?

Bola to náhoda. Na dovolenke v Chorvátsku, kde som bol s mojou rodinou a priateľmi, sa už tradične hralo na gitare. Práve tu som ju chytil do ruky – prvý krát - nie len preto, aby som sa s ňou odfotil (smích). Vyšiel som na pláž, naučil som sa A dur a E dur a zdalo sa mi že všetká hudba sveta je zložená iba z týchto akordov (smích). Mne to ladilo, iným moc nie. Keď som prišiel domov, vytlačil som si z internetu prehľad akordov a postupne.som prídával k tým prvým dvom ďalšie a ďaľšie. Tým to bolo krajšie a ja som sa stal na gitare závislý. Hral som každý den a myslím, že sa to pomaly zlepšovalo. Potom prišli ďalšie nástroje. Dnes viem hrať skoro na všetkom, ale na ničom poriadne... Nie je to príliž dobre, ale tak som to vždy chcel (smích).

 

Pamatuješ si, v kolika letech jsi napsal svoji první písničku? O čem byla?

Bolo to práve tesne po tejto dovolenke. Bola o tom, že som si chcel kúpiť šarkana, ale v Liptovskom Mikuláši – odkiaľ pochádzam – žiadneho poriadneho nemajú (smích). Tak som sa musel vydať na cestu do Bratislavy. Teraz sa na tom príjemne bavím, ale bral som to veľmi vážne. Pesnička sa

volala Šarkan .

 

harich2

Sisa Sklovksá Ti kdysi v soutěži Mini talent show předpověděla velkou budoucnost. Věřil jsi jí tehdy?

Vôbec. Bola to relácia hlavne pre menšie deti. My sme tam vtedy boli, aj z klaviristom Marekom, za takých starších. Bola to pre nás obrovská pocta, že si nás tam zavolali. V našom kole bol vekový priemer asi 9 rokov. Bolo samozrejmé, že porota nemôže kritizovať 6 ročné dieťa za intonáciu, ale

 

bo pohľady do kamier ako v SuperStar. Preto som pochvalu odtiaľ bral z rezervou. Určite to však bola obrovská skúsenosť. Už len to byť v blízkosti takého muzikanta ako bol Marian Čekovský. Vtedy sa stal naším vzorom. Pochopili sme veľa vecí a myslím si, že v mesiacoh po tejto relácií som sa spevácky zlepšil asi o 200 %. Neskutočne som začal na sebe makať, kedže som si uvedomil, že konkurencia je veľká. Myslím si, že nebyť tejto relácie v SuperStar nemám šancu.

 

Co pro Tebe znamená hudba? Dokážeš to k něčemu přirovnat?

Je to pre mňa viac ako jedlo (smích). Ale nedá sa to k ničomu prirovnávať. Pre mňa je to moje hobby a moja práca zároveň. Spojením týchto dvoch vecí asi vzniká šťastie. Také moje... Teraz ma to láka k niečomu prirovnávať. Mohol by to byť možno nejaký.. hmm, jazyk, ktorému rozumie obrovské množstvo ľudí.

 

Vydal jsi své debutové album. Jaké je?

Aké ? Odpoveď na túto otázku som nechal na ľudí. Ja môžem rozprávať iba o tom, aké som chcel aby bolo. Robili sme ho pre ľudí, ale zároveň sú to všetko (okrem Nezvestnej) skladby, ktoré som napísal ešte pred súťažou. Čiže znejú presne tak ako som to cítil. Nerobil som ich s tým, aby zneli nejak komerčne. Skrátka iba tak ako som to cítil. Myslím si, že aj v tomto sa bude ten prvý album líšiť od toho druhého, čo momentálne pripravujem.

 

Jsi s ním spokojený?

Veľmi náročná otázka. Aj áno, aj nie... Vždy je čo vylepšovať, ale keby som to mal všetko dotiahnuť uplne do posledného detailu, tak by mi to trvalo ešte 10 rokov. Ale verím tomu, že by sharichom bol toho schopný.

 

Většina skladeb vznikla ještě před SuperStar. Nemáš pocit, že dneska bys ty písně napsal jinak?

Áno, presne o tom som hovoril. Po superstar sa na hudbu pozerám trošku inak. Pred tým som do tohto všetkého až tak nevidel. Čiže teraz, aj ked nie naschval, tak podvedome myslím pri tvorbe na to, aby to malo chytlavú melódiu, aby to bavilo ľudí, aby sa to hralo dobre na koncerte. Aby všetko vyzeralo čo najlepšie . A to práve neviem, či je to dobre. Lebo často krát je v jednoduchosti najväčšie čaro.

 

Vyprávějí ty skladby Tvoje opravdové sny?

Áno. Takmer celé moje prvé CD je o zázrakoch a splnených snoch. Veľmi si vážim, že sa mi ich toľko splnilo. Koniec koncov – CD to má aj v názve.

 

Natočil jsi už i nějaké klipy. Baví Tě hrát si na herce, a vytvářet tak ze slov vizuální příběh?

Zbožnujem prácu na klipoch. Také video dodá skladbe uplne iný rozmer. Ľudia môžu porovnávať svoje predstavy s tým, ako to vidí samotný interpret. Akurat za pár dní ideme natáčať náš tretí videoklip ku skladbe Príbeh snov, ktorá bude našim tretím singlom. Fakt sa neviem dočkať. Chcel by som, aby bol farebný, veselý a minimálne tak energický ako celá tá skladba.

 

Co děláš, když nezpíváš?

Hrám na gitare, na bicích, píšem texty... Naozaj nerobím nič iné. Nikto mi to neverí.

 

Jak vnímáš sám sebe? Cítíš se jako zpěvák, který baví svět, nebo se necháváš bavit světem?

Často nad tým premýšľam. Aj nad sebou, ale aj nad tým, ako moju hudbu vnímajú ľudia. Som neskutočne hrdý, že sa mi momentálne plní to, že je moja práca mojím koníčkom. Som za to vďačný všetkým náhodám aj ľuďom, ktorí mi pomohli a pomáhajú. Nikdy som hudbu nerobil preto, aby som v nej bol najlepší. Skôr preto, lebo ma neskutočne priťahuje a napĺňa. A aj keby mal byť na svete iba jeden človek, ktorý o ňu bude stáť, chcem preňho hrať.

Napsal(a):

Zanechat komentář